V prvom ročníku je vždy rušno. Hlásky striedajú číslice, solmizačné slabiky nasledujú hneď po
vyvodení nového písmena ... Aj keď za oknami vládne sychravý november, v triede však poletujú
usilovné včeličky z hlásky na hlásku, z písmena na písmeno ako z kvetu na kvet, aby sami získali sladkú
odmenu a tak potešili aj svojich rodičov. A tu, v tento jesenný čas, uprostred všetkých tých dôležitých
pracovných povinností zaklope na dvere prvého ročníka celkom malý lúč južanského slniečka. A to
takmer doslova. Nikolas, chlapec so žiarivým úsmevom a farbou mora v očiach žije so svojimi rodičmi
a celou rodinou na Cypre. Tam navštevuje aj slovenskú školu. Uplynulý týždeň prežil so svojimi
rovesníkmi v 1.A triede CZŠ sv. Juraja vo Svidníku. Na tento čas sa stal ozajstným žiakom našej školy.
Učil sa s prvákmi spájať slová do viet, písať, počítať a najradšej mal telesnú výchovu. Poobede sa tešil
na školský klub, nevynechal ani krúžky a doma si svedomito písal domáce úlohy. Bol presne taký, ako
chlapci v jeho veku. Veselý, kamarátsky, úprimný a veľmi rád rozprával o svojej krajine. V pondelok
sme sa s Nikolasom rozlúčili a on sa vrátil s rodinou na Cyprus. Týždeň je možno krátky čas a trvá len
pár dní, ale stačí na to, aby sa tento spoločný čas zapísal do spomienok a do srdca. V prvom ročníku je
vždy rušno... Triedna učiteľka