S knihou na horu Múdrosti...
Kniha, najväčší priateľ človeka,od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých.
Tradícia, prečo marec dostal prívlastok mesiac kníh, tkvie v masovej akcii, ktorú iniciovalo Ministerstvo kultúry spolu so Zväzom československých spisovateľov, nakladateľmi či knižnými obchodmi v roku 1955. K myšlienke zvýšenia počtu čitateľov sa pripojili organizácie a občania, ktorí pravdepodobne na počesť ľudovýchovného pracovníka, národného buditeľa, ľudového básnika, zberateľa národných piesní, misionára slovenského národa, prvého slovenského kolportéra kníh Mateja Hrebendu, za mesiac kníh zvolili marec. Tým vzdali úctu mesiacu, v ktorom sa narodil aj zomrel tento významný šíriteľ a milovník knižnej kultúry.
Kniha nás sprevádza od malička. Podľa nich sme sa učili poznávať farby, zvieratká, písmenká..., poznávali svet.
V Cirkevnej základnej škole sv. Juraja tento mesiac patrí k veľmi rušným mesiacom. Všetky aktivity sa spájajú s knihou a školskou knižnicou. Učitelia i žiaci si uvedomujú, že kniha má veľkého súpera – internet. Aktivity, ktoré sa spájajú s čítaním, sú preto veľmi hravé a každý ročník sa zúčastnil vždy inej. Deti a učitelia prvého stupňa sa zoznamovali so školskou knižnicou, usporiadaním kníh a vypožičným poriadkom. Buďto si potom prečítali nejakú zaujímavú rozprávku, alebo pozreli detský animovaný film.
Žiaci piateho ročníka sa vybrali na horu Múdrosti. Každý žiak dostal hrací plán a návod. Úlohou bolo po sedem dní čítať ľubovoľnú knihu a odpovedať na otázky v návode. Pri správnej odpovedi sedem rozprávkových bytosti – hovoriaci strom, víla Amálka, žaba na prameni....vydalo svoj poklad – písmenko. Z nich potom poskladali tajničku a doplnili vlastnou ilustráciou. Zaujímavé pre nich bolo to, že na tejto úlohe pracovali spolu s rodičmi.
Takisto pre nich bola netradičná vyučovacia hodina, kde so zatvorenými očami si vybrali maňušku a počas hodiny konali tak, ako bábka, ktorú si vybrali – vodník, čert, princezná, babička a pod.
Žiaci šiesteho ročníka absolvovali hodinu v rímskych tógach a venovali sa rečníctvu..a skladali z farebného papiera mozaiky.
Nie menej úspešný bol Knižný veľtrh žiakov siedmeho ročníka. Každý žiak – manažér predaja, musel predstaviť knihu, ktorú čítal tak, aby získal ďalších záujemcov – kupcov. Veľtrh sa konal v triede, ktorú si predtým žiaci upravili
Hádaj, kto som bola aktivita pre všetky triedy druhého stupňa. Každý žiak si vybral literárnu postavu, predstavil svojho hrdinu a ostatní museli uhádnuť. Táto hra bola plná smiechu a zábavy, lebo z myšiaka sa stal slon, z princa animovaný Tom...
V školskej knižnici sme hľadali naj ... knihy, najväčšiu, najmenšiu, najstaršiu, najmladšiu, najtenšiu, najhrubšiu....
Čo by sa stalo, keby knihy prestali existovať? -bola úvaha pre starších žiakov. Populárny bol aj literárny karneval, kde žiaci predstavovali( ako maska) svojich obľúbených literárnych hrdinov.
V čase, keď kniha vo všeobecnosti je hlavným hrdinom mesiaca, školská knižnica má od začiatku vyučovania až do konca, dvere dokorán. Tento čas funguje ako čitáreň. Deti si vyberú knihu podľa záujmu, sadnú a čítajú cez prestávky, po skončení vyučovania, či jednoducho tam trávia voľný čas.
Na otázku, keby si mal byť darčekom k narodeninám, najradšej by si bol- najvtipnejšia odpoveď – kniha celá z čokolády.
